Torishia Reinos

5. února 2014 v 12:52 | Admin |  Postavy

Jméno a příjmení: Torishia Reinos

Rasa: nadčlovek - mutant

Věk: nemá ani potuchy, ale stará asi nebude. Všetci čo ju poznajú vśak hovoria, že viac ako dvadsať mať nemôže.

Schopnost: Jeden pár rúk naviac, ktoré ovláda mysľou, nie je ich vidno len tak pohľadom. Avšak, každé ich použitie má za následok, že stratí časť svojich spomienok. Tento pár rúk, môže zastaviť a zdvihnúť takmer čokoľvek, čo ona sama uvidí a jej myseľ na to dokáže dostatočne rýchlo zareagovať. Tento pár rúk má však dosah len 4 metre.

Místo pobytu: Peklo, dielňa

Zaměstnání: profesionálna flákačka v dielni

Vzhled: Keď ju stretnete, ako prvé si všimnete jej pásku cez oko na ktorej je akýsi prístroj. Vyzerá to podivne, ale je to nápomocné. Vďaka tomu, na toto oko vidí lepšie. Má krátke hnedé vlasy, ktoré sú vždy strapaté, neupravené. Aby zakryla túto neupravenosť (niekedy, ak to skutočne chce), švihne si na hlavu čapicu. V tvári sa jej takmer vždy zračí veselý a nadšený výraz, úsmev od ucha k uchu. Jej čokoládové oči tiež vždy vyžarujú nadšenie a veselosť, no zároveň, ak na ňu natrafíte v správnu dobu veľmi skoro ráno, jej pohľad bude rozospatý, otrávený a výraz rovnaký. Otrávený a vy sa budete len môcť čudovať, ak po v&aacu te;s niečo hodí, aby ste zmizli a nechali ju spať. Torishia nie je veľmi vysoká, dokonca by sa dalo povedať, že takmer na každého, s kým sa stretne pozerá zdola, musí zakloniť hlavu dohora, aby im videla do tváre. Aj napriek jej pracovnému outfitu, sa takmer vždy fláka a v každom vrecku má nejaké lízatko, čokoládu, alebo proste nejaký iný kus žvanca. Za jedlo je schopná aj zabíjať, hoci nikdy nejako extra netrpela núdzou. Alebo si na to aspoň nespomína.

Povaha: Nikdy nepatrila medzi tých, ktorí by svojou pokojnou, milou povahou niekoho očarili. Práve naopak, je bláznivá a za každú hlúposť. Nemá žiadny pud sebazáchovy, vrhne sa okolo krku aj najväčšiemu nepriateľovi, ak by v ruke držal snickersku alebo iný kus žvanca. Ide presne podľa hesla "za kus žvanca vám dám aj dušu". Bohužiaľ pre jej okolie, aj napriek svojej trafenosti, nie je hlúpa. Alebo aspoň nie taká hlúpa akou sa tvári byť. Aj keď sa nepriateľovi hodí okolo krku len pre snickersku, čaká že umrie. Je realistka, ktorá nezmýšľa optimisticky a preto riskuje pre kus žvanca všetko. Pretože žiť z minúty na minútu je lepšie ako o krokoch premýšľať. Podajte jej prst a vezme si celú ruku. Presne to je ona. Dáte jej kúsok zo svojej čokolády a ani sa nenazdáte, máte ju preč celú. Vďaka tomuto všetkému je veľmi priateľská, no nepamätá si mená. Len občas, ak si niekoho meno zapamätá je to takmer ako malý zázrak. Preto si vymýšľa prezývky! Tie ju vždy zachránia. Samozrejme má ostrý jazyk a dalo by sa povedať, že je veľmi ukecaná.

Minulost: Na veľa si skutočne nespomína. Možno akurát tak na to ako prvýkrát trieskala ako decko panvicou po hlave Bulbasaura - to je taký starý chlapík so zeleným három, nosiaci červené okuliare. Vlastne, to je jej prvá spomienka. Bola vtedy malá, pamätá si, že mu bola zhruba po pás, keď sa mu konečne podarilo zdvihnúť zo zeme. Potom jej podal muffiny, ktorý tak urputne chránil a opýtal sa jej: "kde máš rodičov?" Nechápala na čo sa jej pýta, čo po nej chce vedieť. "Rodičov? Akých rodičov?" opýtala sa ho vtedy, pretože si na žiadnych nespomínala. Vlastne, do tohto okamihu si na nič nespomínala a ani nespomína. Nikdy si nespomenie.
Bulbasaur ju teda vzal so sebou a ona sa stala jeho dcérou, možno adoptívnou, možno skutočnou, netuší. Po rodine nikdy nepátrala a v dielni jej bolo vždy dobre. Každý deň mali dostatok jedla, dostatok zábavy. Pre každého člena a dokonca aj každého návštevníka si vymyslela prezývku. Rovnako strelenú, ako tú, čo dostal Bulbasaur. Jeden chlapec, zhruba v jej veku dostal prezývku Duracell, lebo raz našiel baterku s názvom Duracell. Dovtedy ho volala len Hejty.
O tom, že žije v Pekle sa dozvedela pri jednej návšteve rebelov. Tajne načúvala za rohom, ostatne ako mala vždy vo zvyku. Vtedy sa dozvedela o Pekle a Nebi. Ťažko povedať, či ju to niekedy zaujímalo, vzťahy, ich boje. Nikdy sa na to totiž neopýtala. Prosto nebol dôvod. Isté však je, že vždy keď prišli rada načúvala. Raz sa dokonca skryla do rúry, ktorá bola pripravená na pripojenie k.. ani sama nevie k čomu to malo byť prispájkované, alebo čo. Hoci žije v dielni a pomáha v nej, nemá ani páru o tom, čo sa s ktorým nástrojom robí. Pravdepodobne je to čiastočne preto, lebo si pomáha svojim ďalším párom rúk.
Bulbasaur ju naučil písať aj čítať a ona si odvtedy píše denník. Vďaka nemu zistila, že v jej pamäti sa objavujú diery. Nikdy to nikomu nepovedala, zostáva to tajomstvo jej a denníka, ktorý skrýva pod podlahou pod svojou posteľou. To miesto nie je ničím výnimočné. Ak by sa tam niekto chcel dostať, poľahky by jej denník získal.
V každom prípade, faktom ostáva, fakt, že stále žije v dielni, potuluje sa peklom, bez toho aby mala nejaké valné vedomosti o tom, aké sú vzťahy medzi nebom a peklom a o čo tu ide.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.